Blog

ROZTRHLO SA VRECE S LIEČENIAMI.... KTO SA V TOM MÁ VYZNAŤ?

 

V súčasnosti sa skutočne na každom kroku objavuje slovo „liečenie“ alebo „uzdravovanie“. Či už tela, duše, rodových koreňov, rodinných konštelácií, aury, minulých životov, chybných mentálnych presvedčení alebo niečoho iného.

Ako vedieť, čo je naozaj pre mňa ako konkrétneho človeka potrebné? Ako viem, že práve toto je dobré a kvalitné? Ako rozoznať šarlatánov od skutočných odborníkov? Čo vôbec možno nazvať liečbou a čo už nie?

Prv, než začnem, chcem zdôrazniť, že mi nejde o degradovanie súčasných prebiehajúcich stretnutí, kruhov, kurzov, seminárov. Nejde mi ani o žiadnu propagáciu nejakých špecifických smerov. Mojim zámerom je vniesť trocha jasnosti do chaosu informácií, o upresnenie pomenovaní a objasnení toho, čo je naozaj liečbou a čo liečbou nazývať nemôžeme. Keďže sa venujem psychoterapii, v článku zdôrazním práve oblasť liečenia psychiky.

Ako sa teda rozhodovať?

V prvom rade si je potrebné dať otázku: ČO POTREBUJEM?

Ak sa problém vyskytuje na úrovni tela, a je hrubohmotný (napr. vyskočená platnička), je zrejmé, že tu je potrebné vyhľadať lekára, prípadne chiropraktika. Potom pracovať na držaní tela. Dá sa ísť ešte hlbšie a skúmať jemnohmotné príčiny vychýlenia chrbtice. Akútne však pomôže lekár.

Ak je problém viac jemnohmotný, ale nachádza sa v tele (napr. migrény), je celkom namieste vyskúšať napr. čínsku medicínu, homeopatiu a tiež sa pozrieť na psychosomatické súvislosti. Môže byť koreň aj vo vzťahoch v rodine a v nepriaznivej pozícii človeka v rodinnom systéme (potláčanie seba samého, tieňové časti osobnosti sa prejavujú ako pretlak v hlave..atď.).

Ak sa človek nachádza v psychicky ťažkom stave, je dôležité sa mať na pozore, pretože mnohé kurzy a semináre ponúkajú rýchle „riešenia“ a „úľavy“. V prípade diagnóz ako napr. depresie, úzkostné poruchy, hraničné poruchy osobnosti, schizofrénie atď., je nebezpečné zveriť sa do rúk „rýchloliečiteľom“. Vedzte, že víkendový meditačný kurz alebo ženské či mužské kruhy psychickú poruchu neodstránia. Do terapie som prijímala nemálo ľudí rozhodených a sklamaných z podobných „liečení“. Počiatočné nadšenie vystriedalo v lepšom prípade rozhorčenie, v horšom prípade dokonca psychický prepad. Niektoré praktiky neodborne robené môžu rozvíriť tieňové časti osobnosti natoľko, že sa človek stratí sebe samému ešte viac. Spomínam si na pána, ktorý sa po niekoľkých dňoch pobytu v tme ocitol v bludoch a halucináciách, až napokon musel navštíviť psychiatra.

Ak teda potrebujete riešiť psychický stav, vzťahové problémy alebo oblasť týkajúcu sa svojej vlastnej hodnoty a sebaúcty, psychoterapia je vhodným riešením. Tento proces ale trvá nejaký čas, vyžaduje vybudovanie terapeutického vzťahu, aby sa v ňom mohol zrkadliť klientov nespracovaný obsah. Často dĺžka psychoterapeutického procesu spôsobí odskok, klient sa stane netrpezlivým a začne hľadať „rýchloriešenia“. Dočasne možno trocha funkčné... z dlhodobého hľadiska nie. Niektorí klienti sa potom vracajú s tým, že im vlastne až tak dobre nie je, že čakali od kurzov a seminárov oveľa viac a že teda skúsia dlhodobý proces.

Ak nemáte psychosomatické či psychické ťažkosti, ale hľadáte sebarozvoj, príležitosť k meditácii, alebo len potrebujete zdieľať svoj životný príbeh s podobne naladenými ľuďmi, víkendové kurzy môžu byť radostnou udalosťou. So slovom liečba by som tu ale bola opatrná. Môže ísť o zaujímavé informácie, príjemnú spoločnosť, pookrianie, „dobitie bateriek“, spočinutie. Liečenie to však v pravom slova zmysle nie je.

Kedy ide teda naozaj o liečenie? KOMU SA NAPOKON ZVERÍM DO RÚK?

Pokúsim sa v niekoľkých bodoch zhrnúť znaky osoby, ktorej možno dôverovať.

- Osoba, ktorá vykonáva liečenie, musí mať náležité vzdelanie.

Určite by ste nešli k lekárovi, ktorý bol na víkendovom kurze medicíny. Podobne terapeut musí mať odborne garantovaný dlhodobý terapeutický výcvik. Overte si preto, kto sedenia alebo konštelácie robí, čo tento človek vyštudoval a v akom smere pracuje.

- Osoba, ktorá vykonáva liečenie, nesľubuje rýchlu úľavu.

Často sa príčiny psychických stavov nachádzajú hlboko v podvedomí. Obsah podvedomia sa neukáže v priebehu pár hodín. Ide o systematický a dlhodobý proces rozkrývania blokád. Tento proces so sebou nesie aj spracovávanie bolesti. Sľub, že sa vám rýchlo uľaví a nebude vás to stáť žiadnu námahu, je klam.

- Osoba, ktorá vykonáva liečenie, nesľubuje totálne vyliečenie.

Ani lekár tela nemôže garantovať stopercentný úspech operácie. Zvyškové riziko tu vždy je. Buďte opatrní, ak vám niekto bude sľubovať absolútne uzdravenie. Nikto nie je všemohúci. Aj keby sme my terapeuti radi videli svojich klientov úplne bez ťažkostí, zaručiť to nevieme.

- Osoba, ktorá vykonáva liečenie, vás dostane do kontaktu s vašimi zraneniami.

Niektoré kurzy sú pozitívne ladené a pracujú s vizualizovaním si krásnej budúcnosti. Toto nemožno nazvať liečením. Tvorba mapy svojich prianí, maľovanie splnených snov, afirmovanie a pozitívne vyjadrovanie.. to sú skôr motivačné pomôcky. Liečba to ale v žiadnom prípade nie je. Ak by sme toto považovali za liečbu, môže sa stať, že snahou o pozitívne myslenie ešte viac potlačíme zranenia do podvedomých úrovní. Stane sa presný opak liečby. Upevnenie odštiepených negatívnych obsahov v podvedomí. Osoba, ktorá skutočne vykonáva liečenie, vás časom bude navigovať k tieňovým častiam seba samého. Pozor ale na príliš rýchle cesty (ayahuasca napr.). Psychika by to nemusela ustáť.

- Osoba, ktorá vykonáva liečenie, sa sama nachádza v realite.

V terapii nejde o zázrak, ale o silu uniesť samého seba v pravde takej, aká je. Terapeut lieči práve tým, že pomáha klientovi vidieť pravdu o sebe. Skutočnosť, že terapeut je prosto len sám sebou, hýbe klientovou fasádou, nabúrava ju. Toto je najúčinnejší spôsob ako vytvoriť dynamiku v procese terapie. Pravda je najmocnejšou liečivou silou. Nemusí byť príjemná, nemusí byť hlučná. Ide o zážitok podobný tomu, keď si vnútorne poviete: „Aha... takto to je.“

- Osoba, ktorá vykonáva liečenie, reflektuje váš aktuálny stav.

Odborník je školený k tomu, aby reagoval na momentálny stav klienta, a teda ho nevystavuje riziku zhoršenia situácie. Ako terapeut sa musím dôsledne pozerať na to, koľko klient v danom čase unesie. Podľa toho je riadený terapeutický proces. Často vysvetľujem klientom, že liečba trvá dlhšie preto, lebo psychika musí byť pripravená k prijatiu bolesti. Obranné mechanizmy držia zranenia v bezpečnej vzialenosti, aby neprišlo k dezintegrácii osobnosti. Tieto obrany majú svoju funkciu a kým nebudú postavené funkčné nové opory, nemožno klientovi obrany vziať. Techniky, s ktorými pracujú „rýchloliečitelia“ sú nezriedka rizikové práve svojou drsnosťou a ráznosťou (napr. pobyt v tme, neodborne vedené konštelácie a pod.). V rámci skutočného liečenia neprichádza k takémuto zaplaveniu bolesťou, pretože stav klienta je dôsledne reflektovaný a rešpektovaný.

- Osoba, ktorá vykonáva liečenie to za vás neurobí.

Ktosi kedysi povedal, že najväčšia pomoc hladnému spočíva v tom, že ho naučíme chytať ryby, aby si od hladu vedel pomôcť sám. Ak na nejakom seminári zaznejú vety typu: „Ja vám otvorím tretie oko“, „ja vám odoberiem negatívnu energiu“, „moja metóda vás zbaví trápenia“ a pod., majte sa na pozore. Nikto za vás nespracuje vaše zranenia a blokády. Nikto iný vás na duchovnej ceste neposúva... len vy sami. Tým, ako prijmete výzvu stretnúť sa so sebou samým. Skutočný odborník v akejkoľvek oblasti liečenia (fyzickej, psychosomatickej, psychickej, spirituálnej) bude mať prioritu smerovať vás k schopnosti si pomôcť sám. Posun ide zvútra, vy dostávane len správne otázky, prípadne navigačné značky. Kráčate ale po vlastných nohách.

Na záver ešte pár slov k duchovným kurzom. Tých je dnes tiež neúrekom. Duchovná sféra patrí do intímneho prežívania jednotlivca. Každý za seba najlepšie cíti, čo je jeho cesta a čomu chce dať dôveru. Preto by som sa vyhýbala duchovným kurzom, kde sa tvrdí, že „len naša cesta je správna“.

Pravé a nefalšované duchovno je vždy vo vašom srdci. Ak vás niekto presviedča o jedinej spásonosnej ceste a o jednej pravde... ide o manipuláciu.

Na svojej duchovnej ceste v Indii som pochopila, že po etape hľadania nakoniec zvonka sprostredkované cesty odpadávajú a ostáva len jedinečné a hlboké spojenie v sebe. Že ide o nezdeliteľnú skúsenosť a veľmi osobný vzťah, ktorý si každý človek objavuje sám a ktorý môže mať tisíce podôb.

Želám nám všetkým funkčné osobné „radary“ pri orientovaní sa v súčasnej sieti kurzov, seminárov, terapií a kruhov.